Život Prešova
online
online
Naši bývalí prezidenti: Antonín Zápotocký (1953 - 1957)
22.03.2009 Celý región
Český sociálnodemokratický, neskôr česko-slovenský komunistický politik a druhý česko-slovenský komunistický prezident Antonín Zápotocký sa narodil 19. decembra 1884 v Zákolanoch a bol synom priekopníka českého ...Vyučený kamenár začínal politickú kariéru ako funkcionár sociálnej demokracie na Kladensku a redaktor jej straníckej tlače. Po vzniku Československa sa stal jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád a odborov.
Účastník 2. kongresu Komunistickej internacionály v júni 1920 v Moskve sa v decembri v tom istom roku podstatnou mierou podieľal na organizovaní známeho generálneho štrajku na Kladensku. V rokoch 1922-1925 bol generálnym tajomníkom KSČ a patril k Šmeralovej skupine v strane. Vo vedení KSČ sa udržal i po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď ho kritizovali stúpenci Gottwalda.
V roku 1932 organizoval štrajk v Moste. V druhej polovici 30. rokov sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme.
Krátko po okupácii ho v apríli 1939 zatkli pri pokuse o ilegálny prechod hraníc do Poľska a až do roku 1945 väznili. Neskôr, v roku 1945 sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia.
Po prevrate v roku 1948, na ktorom sa ako člen vtedy najsilnejšej politickej strany a ako zástupca závodných rád spolupodieľal, ho dňa 15. júna vymenovali za predsedu vlády ČSR.
Keď zomrel prezident Klement Gottwald, Národné zhromaždenie v Prahe zvolilo Antonína Zápotockého 21. marca 1953 za prezidenta republiky.
Ako prezident sa snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch v Česko-Slovensku panovali. Napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka. Narazil však na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným, preto na svoje snaženie rezignoval. Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 na infarkt.
Účastník 2. kongresu Komunistickej internacionály v júni 1920 v Moskve sa v decembri v tom istom roku podstatnou mierou podieľal na organizovaní známeho generálneho štrajku na Kladensku. V rokoch 1922-1925 bol generálnym tajomníkom KSČ a patril k Šmeralovej skupine v strane. Vo vedení KSČ sa udržal i po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď ho kritizovali stúpenci Gottwalda.
V roku 1932 organizoval štrajk v Moste. V druhej polovici 30. rokov sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme.
Krátko po okupácii ho v apríli 1939 zatkli pri pokuse o ilegálny prechod hraníc do Poľska a až do roku 1945 väznili. Neskôr, v roku 1945 sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia.
Po prevrate v roku 1948, na ktorom sa ako člen vtedy najsilnejšej politickej strany a ako zástupca závodných rád spolupodieľal, ho dňa 15. júna vymenovali za predsedu vlády ČSR.
Keď zomrel prezident Klement Gottwald, Národné zhromaždenie v Prahe zvolilo Antonína Zápotockého 21. marca 1953 za prezidenta republiky.
Ako prezident sa snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch v Česko-Slovensku panovali. Napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka. Narazil však na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným, preto na svoje snaženie rezignoval. Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 na infarkt.
0
www.ZIVOTPO.sk
